Mark 10

Slovakian Bible (NPK) 1993 - (Nádej Pre Kazdého)

← Chapter 9 Jump to: Chapter 11 →

1Ježiš opustil Kafarnaum a cez Zajordánsko prešiel až do Judska. Aj tu sa okolo neho zhromaždili zástupy ľudí, ktoré potom ako zvyčajne vyučoval.

2Prišli za ním farizeji a chceli ho nachytať. Spýtali sa ho, či je povolený rozvod.

3Namiesto odpovede im dal otázku: Čo povedal o rozvode Mojžiš?"

4Odpovedali mu: Podľa Mojžiša stačí, ak dá muž svojej žene rozlukový list, a manželstvo je zrušené." --

5Vidíte, a práve týmto článkom Zákona urobil Mojžiš ústupok tvrdosti ľudského srdca," povedal na to Ježiš a pokračoval:

6Boh si to tak neželal.

7Hneď na začiatku stvoril človeka ako nerozlučnú dvojicu, muža a ženu,

8v tomto spojení už nežijú ako dvaja jednotlivci, ale stávajú sa jednou bytosťou.

9A preto človek nemá právo rozdeliť, čo Boh spojil."

10Neskôr, keď bol sám v dome so svojimi učeníkmi, znova nadhodili túto tému.

11Povedal im: Ak muž opustí svoju ženu a ožení sa s inou, narúša manželskú vernosť.

12A ak žena opustí svojho muža a vydá sa za iného, takisto sa dopúšťa cudzoložstva."

13Niektoré matky prinášali k Ježišovi deti, aby ich požehnal. No učeníci ich odháňali, aby ho neobťažovali.

14Keď to Ježiš zbadal, nahneval sa a povedal: Dovoľte deťom prísť ku mne a nebráňte im v tom, lebo práve takým patrí kráľovstvo Božie.

15A dôrazne vám hovorím, že sa nestane občanom tohto kráľovstva ten, kto nepríde k Bohu s detskou dôverou."

16Potom vzal každé dieťa do náručia, položil mu ruku na hlávku a požehnal ho.

17Keď sa zase vydal na cestu, dobehol ho akýsi muž, kľakol si pred ním a spýtal sa ho: Dobrý učiteľ, čo mám robiť, aby som získal večný život?"

18Ježiš mu odpovedal: Prečo ma nazývaš dobrým? Veď dobrý je len Boh.

19A poznáš predsa prikázania: Nezabiješ, nescudzoložíš, neukradneš, neoklameš, budeš si vážiť svojich rodičov."

20Odpovedal mu: Majstre, všetky tieto prikázania som dodržiaval od svojej mladosti."

21Ježišovi sa ten muž veľmi zapáčil. S láskou sa naňho zahľadel a povedal mu: A predsa ti ešte niečo chýba. Choď a predaj všetko, čo máš, peniaze rozdaj chudobným, a tak získaš poklad v nebi. Potom sa vráť a staň sa mojím nasledovníkom."

22Táto požiadavka sa muža hlboko dotkla. Odišiel smutný, so zvesenou hlavou, lebo bol veľmi bohatý.

23Ježiš sa rozhliadol okolo seba a povedal svojim učeníkom: Bohatým sa veľmi ťažko vstupuje do Božieho kráľovstva."

24Keď videl, ako ich prekvapili jeho slová, dôrazne zopakoval: Priatelia, do Božieho kráľovstva sa ťažko dostanú tí, ktorí majú srdce pripútané k majetku.

25Ľahšie prejde ťava uchom ihly, ako bohatý vojde do Božieho kráľovstva."

26To učeníkov ešte väčšmi zarazilo a spytovali sa jeden druhého: Tak kto môže byť potom spasený?"

27Ježiš sa na nich pozorne zahľadel a povedal: Bez Boha je to nemožné! Ale s Bohom je možné všetko!"

28Tu sa ozval Peter: Ale ako je to s nami? My sme predsa nechali všetko a šli sme za tebou!"

29Ježiš mu na to odpovedal: Ubezpečujem vás, že každý, kto sa z lásky ku mne a pre šírenie evanjelia niečoho vzdá -- domova, života so súrodencami, s rodičmi alebo s manželkou a deťmi, alebo majetku --

30vráti sa mu to stonásobne už teraz, v tomto čase, a v budúcnosti ho čaká večný život. No tu na tomto svete musí rátať aj s prenasledovaním.

31Mnohí, ktorí sú teraz vysokopostavení, nebudú nič znamenať. A iní, ktorí sú dnes poslední, budú tam patriť medzi prvých."

32Keď sa uberali do Jeruzalema, Ježiš kráčal vpredu a učeníci za ním, plní úzkosti z toho, čo počuli. Cestou, na pokojnom mieste, sa Ježiš znova rozhovoril so svojimi dvanástimi učeníkmi o tom, čo ho čaká.

33Ideme do Jeruzalema, a tam sa Syna človeka zmocnia veľkňazi a učitelia Zákona, odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom.

34Budú sa mu verejne posmievať, pľuvať na neho, zbičujú ho a zabijú. Ale na tretí deň vstane z mŕtvych."

35Potom k nemu pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a povedali mu: Majstre, chceli by sme ťa o niečo poprosiť."

36Ježiš sa spýtal: Čo odo mňa žiadate?"

37Odpovedali mu: Keď raz zasadneš na trón vo svojom kráľovstve, chceli by sme sedieť najbližšie pri tebe, každý z jednej strany."

38Ježiš im na to povedal: Neviete, o čo žiadate. Môžete piť z kalicha horkosti, z ktorého musím ja piť, a prejsť krstom utrpenia, ktorý ma čaká?" --

39Áno, môžeme," prisvedčili. Ježiš im na to povedal: Dobre, budete piť z môjho kalicha a budete pokrstení rovnakým krstom.

40Ale nie je mojou vecou určovať, kto zaujme miesto po mojom pravom a kto po ľavom boku. To už rozhodol Boh."

41Keď ostatní učeníci zistili, o čo žiadali Jakub a Ján, veľmi sa na nich rozhnevali.

42No Ježiš si zavolal všetkých a povedal im: Viete, že vládcovia a králi utláčajú svojich podriadených, a tí, čo majú moc, ju neraz zneužívajú.

43[43-44] Ale medzi vami to tak nemá byť. Naopak, kto chce byť medzi vami veľký, nech všetkým pokorne slúži. A kto chce byť prvý, nech sa všetkým podriaďuje.

45Veď ani ja -- Syn človeka -- som neprišiel na svet preto, aby mi ostatní slúžili, ale aby som ja im slúžil a aby som obetoval svoj život za záchranu mnohých."

46Ježiš potom prechádzal so svojimi učeníkmi cez Jericho. Tu sa k nim pridal veľký zástup. Keď neskôr opúšťali mesto, uvideli, že pri ceste sedí slepý žobrák Bartimej, syn Timejov.

47Keď počul, že prichádza Ježiš Nazaretský, začal na plné hrdlo volať: Ježišu, syn Dávidov, zľutuj sa nado mnou!"

48Ľudia ho zahriakovali, aby čušal. Ale on ešte hlasnejšie bez prestania volal: Syn Dávidov, zľutuj sa nado mnou!"

49Ježiš ho počul, zastal a kázal, aby ho zavolali. Bežali poňho a povedali mu: Máš šťastie, Ježiš ťa volá. Vstaň!"

50Slepý ihneď odhodil starý plášť, vyskočil a prišiel k Ježišovi.

51Čo chceš, aby som pre teba urobil?" spýtal sa ho. Bartimej odpovedal: Majstre, chcem vidieť!"

52Ježiš mu povedal: Dobre, stane sa. Tvoja viera ťa uzdravila!" V tej chvíli sa slepému vrátil zrak a hneď sa pobral za Ježišom.

← Chapter 9 Jump to: Chapter 11 →