Mark 5

Slovakian Bible (NPK) 1993 - (Nádej Pre Kazdého)

← Chapter 4 Jump to: Chapter 6 →

1Pristáli na druhom brehu jazera, v kraji Gerazénov.

2Práve keď Ježiš vystupoval z člna, pribehol k nemu akýsi muž posadnutý démonmi,

3ktorý žil v starých hroboch vytesaných do skaly, a bol taký silný, že nik ho nevládal skrotiť.

4Keď mu spútali ruky reťazami a nohy okovami, putá zakaždým rozlámal a reťaze potrhal.

5Vo dne v noci sa potĺkal medzi hrobmi, potuloval sa po pustých kopcoch, reval a zraňoval sa ostrými kameňmi.

6[6-8] Ježiša zbadal už z diaľky, pribehol k nemu a hodil sa na zem. Ježiš prikázal démonovi: Vyjdi z neho!" Úbožiak zúrivo skríkol: Čo odo mňa chceš, Ježišu, Syn najvyššieho Boha? Prisahaj na Boha, že ma nebudeš trápiť!"

9Ježiš sa ho spýtal: Ako sa voláš?" -- Volám sa Légia, lebo mnohí ovládame tohto človeka," zaznela odpoveď.

10A veľmi ho prosil, aby ich nevyháňal z tohto kraja.

11Na svahu kopca sa práve páslo veľké stádo svíň.

12Pošli nás do tamtých svíň!" žiadali démoni.

13Ježiš privolil a nečistí duchovia vošli do prasiat. Vzápätí sa to veľké, asi dvojtisícové stádo splašilo a rútilo sa dolu svahom k jazeru, vbehlo do vody a potopilo sa.

14Pastieri svíň sa rozbehli do okolitých mestečiek a idúcky všade rozhlasovali, čo sa stalo. Každý, kto o tom počul, bežal sa presvedčiť na vlastné oči.

15A tak sa okolo Ježiša zhromaždil veľký zástup. Keď videli človeka posadnutého démonmi, ako sedí oblečený pri Ježišovi a správa sa celkom pokojne, vydesili sa.

16Tí, čo boli svedkami tejto udalosti, im totiž porozprávali, čo sa stalo, aj to, kde sa podelo stádo.

17A tak začali všetci Ježiša prosiť, aby z ich kraja radšej odišiel.

18Nastúpil teda zasa do člna. A tu ho uzdravený poprosil: Rád by som zostal s tebou,"

19ale Ježiš s tým nesúhlasil. Choď domov k svojej rodine a povedz všetkým známym, aký zázrak vykonal Boh a aký bol k tebe milostivý."

20A uzdravený naozaj chodil po kraji zvanom Desaťmestie a každému rozprával, aké dobrodenie mu Ježiš vykonal. A všetci nad tým žasli.

21Keď sa Ježiš znova preplavil na druhý breh, opäť sa okolo neho zhromaždil obrovský zástup ľudí.

22Bol medzi nimi aj predstavený miestnej synagógy, ktorý sa volal Jairos. Keď ho zazrel, hodil sa pred ním na zem

23a úpenlivo ho prosil: Umiera mi dcérka. Prosím ťa, poď, polož na ňu ruky, aby bola zasa zdravá!"

24Ježiš sa pobral s ním. Nasledoval ho veľký zástup a tlačil sa naňho zo všetkých strán.

25V dave bola jedna žena, ktorá už dvanásť rokov trpela krvácaním.

26Liečila sa u mnohých lekárov, minula na liečenie celý majetok, ale nič nepomáhalo, choroba sa jej stále zhoršovala.

27No dopočula sa o Ježišovi a jeho zázračnej moci, predrala sa k nemu odzadu a dotkla sa ho s vierou:

28Ak sa čo len dotknem jeho rúcha, určite sa uzdravím!"

29A naozaj! Len čo sa ho dotkla, krvácanie prestalo a pocítila, že je úplne zdravá.

30Ježiš ihneď poznal, že z neho vyšla uzdravujúca moc, obrátil sa a spýtal sa: Kto sa dotkol môjho rúcha?"

31Učeníci mu prekvapene odpovedali: Všetci sa tu na teba tlačia a ty sa spytuješ, kto sa ťa dotkol?"

32Ale Ježiš sa poobzeral, aby zistil, kto to bol.

33Tu vyľakaná žena, ktorá sa triasla na celom tele, lebo cítila, čo sa s ňou stalo, padla Ježišovi k nohám a so všetkým sa priznala.

34Ježiš jej povedal: Dcéra moja, tvoja viera ťa uzdravila. Môžeš pokojne odísť, choroba ťa už nebude trápiť."

35Ešte sa s ňou zhováral, keď pribehli z Jairovho domu poslovia s odkazom, že je neskoro hľadať pomoc: Tvoja dcéra umrela, je zbytočné obťažovať Majstra."

36Ale Ježiš akoby nepočul ich reči, povedal Jairovi: Len sa neboj a dôveruj mi!"

37Nikomu nedovolil ísť s ním a vzal so sebou iba Petra, Jakuba a jeho brata Jána.

38Celý dom sa ozýval srdcervúcim plačom a nárekom.

39Vstúpil dnu a spýtal sa: Načo ten plač a rozruch? Veď to dievča neumrelo, iba spí!"

40Ale oni ho vysmiali. Všetkým kázal odísť a iba s rodičmi a tromi učeníkmi vošiel do miestnosti, kde ležalo dievča.

41Chytil ju za ruku a povedal: Dievčatko, prikazujem ti, vstaň!"

42A dvanásťročné dievča ihneď vstalo a chodilo. Všetci boli celkom bez seba.

43No dôrazne im prikázal, aby nikomu nerozprávali o tom, čo sa stalo. Potom im pripomenul, aby sa dali dievčatku najesť.

← Chapter 4 Jump to: Chapter 6 →