Mark 4

Slovakian Bible (NPK) 1993 - (Nádej Pre Kazdého)

← Chapter 3 Jump to: Chapter 5 →

1Raz Ježiš opäť učil na brehu jazera. Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy, preto musel nasadnúť do člna a odtiaľ sa prihováral k ľuďom na brehu.

2Svoje učenie často vkladal do podobenstiev. Toto je jedno z nich:

3Počúvajte! Jeden roľník sa vybral na pole zasiať obilie.

4Nie každé zrno však padlo do vhodnej pôdy. Niektoré sa dostali na kraj cesty, kde ich pozobali vtáci.

5Iné padli na skalnaté miesto, kde bolo len trochu pôdy. Tam síce veľmi skoro vyklíčili,

6ale v slnečnej páľave rastlinky vyschli, lebo korienky v plytkej vrstve zeme nemali dosť vlahy.

7Iné zrná padli medzi bodľačie, ktoré mladé výhonky čoskoro udusilo, takže klasy ani nevyrástli.

8Zato zrno, ktoré padlo do úrodnej pôdy, prinieslo tridsaťnásobný, ba poniektoré až šesťdesiat, ba až stonásobný úžitok."

9Potom Ježiš dodal: Počúvajte pozorne, čo vám hovorím, a rozmýšľajte!"

10Neskôr, keď zostal sám so svojimi dvanástimi a ešte ďalšími učeníkmi, spýtali sa ho: Čo znamená tento príbeh?"

11Odpovedal im: Vy, ktorí bývate so mnou, ste už pochopili mnohé z tajomstiev Božieho kráľovstva. Ale tým, čo sú ešte mimo neho, usilujem sa to vysvetliť v podobenstvách.

12Prorok Izaiáš o nich napísal: Dívajú sa, ale nevidia, počúvajú, a predsa nerozumejú, a preto nie sú ochotní obrátiť sa k Bohu, aby im odpustil ich previnenia."

13Ale ak ani vy nemôžete pochopiť toto jednoduché prirovnanie, ako potom pochopíte všetko, čo vám ešte chcem porozprávať? Tak teda:

14Rozsievačom, o ktorom som vám hovoril, je každý, kto prináša Božie posolstvo ľuďom, aby ho zasial do ich života ako dobré semeno.

15Srdce niektorých poslucháčov je ako udupaná cesta. Satan ihneď prichádza a usiluje sa o to, aby zabudli, čo počuli.

16Plytká skalnatá pôda predstavuje srdcia nestálych ľudí, ktorí Božie posolstvo vypočujú a radostne ho prijmú.

17Počuté slovo však neprenikne do hĺbky podobne ako korienky do spomínanej pôdy. Sú chvíľkoví. Ak majú pre vieru trpieť, nevydržia.

18Pôda zarastená bodľačím je obrazom ľudí, ktorí vypočujú Božiu radostnú zvesť a prijmú ju,

19ale každodenné starosti, túžba po majetku a pachtenie za tým, čo ponúka súčasná doba, udusia v srdci Božie posolstvo, takže zostane bez úžitku.

20Napokon úrodnej pôde sa podobajú tí, ktorí prijmú Božiu zvesť bezvýhradne, a preto prinášajú bohatú úrodu -- tridsať, šesťdesiat, ba i stonásobne viac, ako bolo do ich sŕdc zasiate."

21Potom sa ich ešte spýtal: Keď niekto z vás rozsvieti lampu, zakryje ju azda nejakou nádobou, alebo strčí pod posteľ? Určite nie! Umiestni ju tak, aby všetkým jasne svietila!

22Všetko, čo je teraz skryté, vyjde raz na svetlo, a čo je dnes utajované, vyjde najavo.

23Kto má uši, nech počuje!

24Jedno je isté: Akou mierou meriate, takou Boh nameria vám a ešte vám aj pridá.

25Lebo tomu, kto má, sa ešte pridá, a kto nemá, tomu vezmú aj to, čo má."

26Potom Ježiš povedal ešte jedno podobenstvo o Božom kráľovstve: Roľník zasial pole a odišiel.

27Dni ubiehajú, zrno vyklíči a rastie vo dne v noci bez jeho pričinenia.

28Veď pôda sama dáva semenu, čo potrebuje k rastu. Najprv vzíde klíček, potom vyženie steblo, ktoré sa vyklasí a naleje sa zrnom.

29A keď obilie napokon dozreje, príde roľník a zožne ho."

30Ako vám ešte môžem znázorniť Božie kráľovstvo? K čomu ho mám prirovnať?" pokračoval Ježiš.

31Je ako horčičné zrno: patrí k najmenším semenám,

32ale keď ho zasejú do zeme, prerastie všetky byliny na poli a vyháňa také veľké vetvy, že vtáci môžu hniezdiť v ich tôni."

33Použil ešte mnoho podobných podobenstiev, aby priblížil ľuďom svoje učenie.

34Keď hovorieval verejne, používal výhradne prirovnania. Ale keď potom zostal so svojimi učeníkmi osamote, všetko im vysvetlil.

35Keď sa zvečerilo, navrhol Ježiš učeníkom: Preplavme sa na druhý breh jazera."

36Opustili zástup a v tom istom člne, z ktorého Ježiš učil, sa odrazili od brehu. Niekoľko člnov sa plavilo s nimi.

37Onedlho sa na jazere strhla veľká búrka a víchrica. Obrovské vlny sa zapierali do člna. Čoskoro bol plný vody a hrozilo, že sa už--už potopí.

38No Ježiš pokojne spal na korme člna s hlavou na hlavnici. Učeníci ho zobudili a celí zúfalí kričali: Majstre, nevidíš, že sa topíme!?"

39Ježiš vstal, pohrozil vetru a prikázal vlnám: Upokojte sa!" V tej chvíli víchor prestal a zavládlo nesmierne ticho.

40Prečo ste sa tak vyľakali? Nedôverujete mi?" spýtal sa učeníkov.

41Boli ohromení a spytovali sa jeden druhého: Kto je to, že sa mu vietor aj vlny podrobujú?"

← Chapter 3 Jump to: Chapter 5 →