bible
ra
🌐 Language
English
Español
Français
Deutsch
Português
Italiano
Nederlands
Русский
中文
日本語
한국어
العربية
Türkçe
Tiếng Việt
ไทย
Indonesia
All Languages
Home
/
Slovakian
/
Slovakian SLB
/
Luke 20
Luke 20
Slovakian SLB
← Chapter 19
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 21 →
1
Stalo sa raz v tie dni, keď učil v chráme ľud a zvestoval evanjelium, že pristúpili k Nemu veľkňazi a zákonníci so staršími
2
a povedali Mu: Povedz nám, akou mocou to robíš, alebo kto Ti tú moc dal?
3
Odpovedal im: Aj ja sa vás opýtam na jedno slovo; povedzte mi:
4
bol Jánov krst z neba, a či od ľudí?
5
Oni však uvažovali medzi sebou a povedali si: Ak povieme, že z neba, odpovie: Prečo ste mu neuverili?
6
Ak povieme, že od ľudí, ukameňuje nás všetok ľud, lebo je presvedčený, že Ján je prorok.
7
Povedali teda, že nevedia odkiaľ.
8
A Ježiš im povedal: Tak ani ja vám nepoviem, akou mocou to robím.
9
Nato začal rozprávať ľudu toto podobenstvo: Jeden človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a odcestoval na dlhý čas.
10
V čas (oberačky) poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali z úrody vinice. Ale vinohradníci ho zbili a pustili naprázdno.
11
Poslal druhého sluhu. Oni však aj toho zbili, zneuctili a pustili naprázdno.
12
Poslal tretieho. Ale oni i tohto zranili a vyhodili.
13
Vtedy povedal pán vinice: Čo robiť? Pošlem svojho milovaného syna. Jeho sa predsa len budú ostýchať.
14
Ale vinohradníci, keď ho videli, poradili sa medzi sebou a povedali si: Toto je dedič; zabime ho, aby dedičstvo bolo naše.
15
A vyhodili ho z vinice a zabili. Čo im teda urobí pán vinice?
16
Príde, zahubí týchto vinohradníkov a vinicu prenajme iným. Keď to počuli, povedali: Nech sa to nestane!
17
Ale On pozrel na nich a povedal: Čo znamená teda, čo je napísané, že kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa uholným kameňom?
18
Každý, kto padne na tento kameň, doláme sa; na koho by však ten (kameň) padol, rozdlávi ho.
19
Zákonníci a veľkňazi hľadeli položiť ruky na Neho v tú hodinu, lebo porozumeli, že o nich hovoril to podobenstvo, ale sa báli ľudu.
20
Sliedili teda za Ním a poslali špehúňov, ktorí sa pokrytecky vydávali za spravodlivých, aby Ho podchytili v reči a potom vydali vrchnosti a vladárovej moci.
21
Opýtali sa Ho teda: Majstre, vieme, že bez okolkov hovoríš a učíš, a nedbáš na osobu, ale pravdivo učíš ceste Božej.
22
Je nám dovolené platiť cisárovi daň, a či nie?
23
On však prezrel ich úlisnosť a povedal im:
24
Ukážte mi peniaz: čí má obraz a nápis? Odpovedali: Cisárov.
25
Riekol im: Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu!
26
I nemohli Ho podchytiť v reči pred ľudom a diviac sa Jeho odpovedi, zamĺkli.
27
Potom pristúpili niektorí zo sadukajov, ktorí učili, že nieto zmŕtvychvstania, a pýtali sa Ho:
28
Majstre, Mojžiš nám napísal: Keby niekomu umrel brat, ktorý mal manželku, a umrel by bez detí, nech si ju jeho brat vezme a splodí potomstvo bratovi.
29
Bolo raz sedem bratov; prvý sa oženil a umrel bez detí.
30
Tak (si vzal tú ženu) aj druhý,
31
i tretí si ju vzal a podobne všetkých sedem, a umreli bez detí.
32
Konečne umrela aj žena.
33
Ktorému z nich bude teda pri vzkriesení manželkou táto žena, keďže ju mali za manželku siedmi?
34
Odpovedal im Ježiš: Deti tohto veku sa ženia a vydávajú.
35
Ale tí, čo boli uznaní za hodných dôjsť tamtoho sveta a vzkriesenia z mŕtvych, tí sa ani neženia, ani nevydávajú.
36
Lebo ani umrieť nemôžu viac, pretože sú anjelom rovní a ako synovia vzkriesenia sú synovia Boží.
37
Že však stávajú, na to aj Mojžiš upozornil pri onom kre, keď Pána nazýval Bohom Abrahámovým, Bohom Izákovým a Bohom Jákobovým.
38
A Boh nie je (Bohom) mŕtvych, ale živých; lebo všetci Jemu žijú.
39
Tu odpovedali niektorí zo zákonníkov: Majstre, dobre si povedal.
40
Ale viac sa Ho na nič neodvážili spýtať.
41
I povedal im (Ježiš): Ako môžu hovoriť o Mesiášovi, že je synom Dávidovým,
42
keďže sám Dávid hovorí v knihe Žalmov: Pán povedal môjmu Pánovi: Posaď sa mi po pravici,
43
dokiaľ Ti nepriateľov nepoložím za podnožku.
44
Dávid Ho teda nazýva Pánom, a tak, ako mu je synom?
45
Keď to všetko ľud počúval, povedal (Ježiš) učeníkom:
46
Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodievajú v dlhých plášťoch, radi sa dajú pozdravovať na námestiach, obľubujú predné miesta v synagógach a prvé miesta na hostinách
47
a vyžierajú domy vdov pod zámienkou dlhej modlitby. Títo prepadnú ťažšiemu súdu.
← Chapter 19
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 21 →
All chapters:
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24