bible
ra
🌐 Language
English
Español
Français
Deutsch
Português
Italiano
Nederlands
Русский
中文
日本語
한국어
العربية
Türkçe
Tiếng Việt
ไทย
Indonesia
All Languages
Home
/
Slovakian
/
Slovakian SLB
/
Luke 24
Luke 24
Slovakian SLB
← Chapter 23
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
1
V prvý deň po sobote zavčasu ráno šli k hrobu a niesli vonné veci, ktoré pripravili; [boli s nimi aj niektoré iné].
2
Ale kameň našli odvalený od hrobu,
3
a keď vošli, nenašli telo Pána Ježiša.
4
Keď boli nad tým v rozpakoch, ajhľa, dvaja mužovia v žiariacom rúchu zastali si vedľa nich,
5
a keď sa preľakli a sklopili zraky k zemi, povedali im (tí mužovia): Čo hľadáte živého medzi mŕtvymi?
6
Niet Ho tu, ale vstal. Rozpomeňte sa, ako vám hovoril, keď bol ešte v Galilei,
7
že Syna človeka musia vydať hriešnym ľuďom do rúk a ukrižovať a že v tretí deň musí vstať z mŕtvych.
8
I rozpomenuli sa na Jeho slová.
9
A vrátiac sa od hrobu, zvestovali toto všetko jedenástim a všetkým ostatným.
10
Boli to Mária Magdaléna, Johana a Mária Jakubova i ostatné s nimi a rozprávali to apoštolom.
11
Ale ich slová zdali sa im byť bájkou a neverili im.
12
Len Peter vstal a bežal k hrobu; keď sa nahol a videl tam ležať len plachty, odišiel a divil sa tomu, čo sa stalo.
13
A hľa, v ten istý deň išli z nich dvaja do mestečka, vzdialeného od Jeruzalema na šesťdesiat honov, ktoré sa volalo Emauzy.
14
A zhovárali sa o všetkom, čo sa stalo.
15
Ako sa tak zhovárali a navzájom dotazovali, priblížil sa k nim aj sám Ježiš a šiel s nimi.
16
Ale ich oči boli zdržiavané, aby Ho nepoznali.
17
Povedal im: Čo je to, o čom sa idúcky zhovárate medzi sebou? A oni sa zastavili smutní.
18
Jeden z nich, menom Kleofáš, Mu odpovedal: Ty si zrejme jediný z tých, ktorí sú v Jeruzaleme, a nevieš, čo sa v ňom po tieto dni stalo.
19
Opýtal sa: A čo? Odpovedali Mu: Čo sa stalo s Ježišom Nazaretským, ktorý bol muž prorok, mocný v skutkoch a slovách pred Bohom a pred všetkým ľudom,
20
ako Ho veľkňazi a naši poprední mužovia dali odsúdiť na smrť a ukrižovať.
21
A my sme dúfali, že On vykúpi Izrael, ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo.
22
A naplnili nás úžasom aj niektoré ženy spomedzi našich, ktoré na svitaní boli pri hrobe,
23
a keď nenašli Jeho telo, prišli a povedali, že sa im aj anjeli zjavili, ktorí hovoria, že žije.
24
I niektorí z našich odišli ku hrobu a našli ho tak, ako aj ženy povedali, ale Jeho nevideli.
25
On im povedal: Ó, nerozumní a leniví srdcom veriť všetko, čo hovorili proroci!
26
Či to Kristus nemusel pretrpieť a (tak) vojsť do svojej slávy?
27
Potom počnúc od Mojžiša a všetkých prorokov, vykladal im v Písmach všetko, čo bolo o Ňom.
28
Vtom sa priblížili k mestečku, do ktorého šli, a On sa tváril, že ide ďalej.
29
Ale zdržiavali Ho: Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už nachýlil. Vošiel teda, aby zostal s nimi.
30
A keď stoloval s nimi, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im.
31
Tu sa im otvorili oči a poznali Ho. Ale On im zmizol.
32
I povedali si: Či nehorelo v nás srdce, keď nám hovoril cestou a vysvetľoval Písma?
33
A vstali v tú hodinu, vrátili sa do Jeruzalema a našli zhromaždených jedenástich a tých, čo boli s nimi.
34
Títo hovorili: Vskutku, vstal Pán a ukázal sa Šimonovi.
35
Vyrozprávali aj oni, čo sa stalo na ceste, a ako Ho poznali podľa lámania chleba.
36
Keď o tomto hovorili, postavil sa On sám medzi nimi a riekol im: Pokoj vám!
37
Poľakaní a zdesení sa domnievali, že vidia ducha.
38
I povedal im: Čo ste prestrašení a prečo sa vám rodia v srdci pochybnosti?
39
Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja. Dotknite sa ma a presvedčte sa, že duch nemá kosti a mäso, ako vidíte, že ja mám.
40
Keď to hovoril, ukázal im ruky a nohy.
41
A keď od radosti ešte neverili a divili sa, povedal im: Či máte tu niečo zjesť?
42
Podali Mu kúsok pečenej ryby [a plást medu].
43
Vzal teda a jedol pred nimi,
44
hovoriac im: Toto sú moje slová, ktoré som vám hovoril, keď som bol ešte s vami, že sa všetko musí splniť, čo je napísané o mne v zákone Mojžišovom, v prorokoch a v žalmoch.
45
Vtedy im otvoril rozum, aby pochopili Písma.
46
Riekol im: Tak je napísané, že Kristus musel trpieť a na tretí deň vstať z mŕtvych
47
a že sa musí kázať v Jeho mene pokánie na odpustenie hriechov všetkým národom, počnúc od Jeruzalema.
48
Vy ste svedkovia toho.
49
A hľa, posielam na vás zasľúbenie Otcovo. Vy však zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti.
50
Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich.
51
A keď ich žehnal, vzdialil sa od nich a bol unášaný do neba.
52
A oni sa Mu poklonili a vrátili sa s veľkou radosťou do Jeruzalema
53
a boli stále v chráme, chváliac Boha a dobrorečiac Mu. [Amen.]
← Chapter 23
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
All chapters:
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24