bible
ra
🌐 Language
English
Español
Français
Deutsch
Português
Italiano
Nederlands
Русский
中文
日本語
한국어
العربية
Türkçe
Tiếng Việt
ไทย
Indonesia
All Languages
Home
/
Slovakian
/
Slovakian SLB
/
Luke 5
Luke 5
Slovakian SLB
← Chapter 4
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 6 →
1
Raz, keď sa zástup valil na Neho, aby počúval slovo Božie, stál vedľa Genezaretského jazera.
2
A uzrel dve lode pri jazere; rybári už vystúpili z nich a prali siete.
3
Vstúpil teda na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a prosil ho, aby máličko odrazil od brehu. I posadil sa a z lode učil zástupy.
4
Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: Odraz na hlbinu, spusťte siete a lovte!
5
Odpovedajúc Mu, Šimon povedal: Majstre, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili; ale na Tvoje slovo spustím siete.
6
Len čo to urobili, zahrnuli veľké množstvo rýb, takže sa im siete trhali.
7
I dali znamenie pomocníkom na druhej lodi, aby prišli a pomohli im. A oni prišli a naplnili obe lode, takže sa ponárali.
8
Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: Odíď odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek.
9
Hrôza sa ho totiž zmocnila, i všetkých, ktorí boli s ním, nad lovom rýb, ktoré ulovili;
10
podobne aj Jakuba a Jána, synov Zebedeových, spoločníkov Šimonových. I povedal Ježiš Šimonovi: Neboj sa, odteraz ľudí budeš loviť.
11
Potom priraziac ku brehu, všetko zanechali a nasledovali Ho.
12
Keď bol v ktoromsi meste, ajhľa, bol tam muž, úplne malomocný, a keď uvidel Ježiša, padol na tvár a prosil Ho: Pane, keby si chcel, mohol by si ma očistiť.
13
Ježiš vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: Chcem, buď čistý! A malomocenstvo hneď odišlo od neho.
14
I rozkázal mu Ježiš: Nehovor o tom nikomu, ale choď, ukáž sa kňazovi a ľuďom na svedectvo obetuj za svoje očistenie, ako nariadil Mojžiš.
15
Ale chýr o Ňom sa tým väčšmi šíril a schádzali sa veľké zástupy, aby Ho počúvali a aby uzdravoval ich choroby.
16
On sa však utiahol na púšť a modlil sa.
17
Raz, keď učil, sedeli tam aj farizeji a učitelia zákona, ktorí sa zišli zo všetkých galilejských a judských mestečiek i z Jeruzalema, a moc Pánova bola s Ním, aby uzdravoval.
18
A hľa, mužovia niesli na nosidlách ochrnutého človeka a chceli ho vniesť a položiť pred Neho.
19
Keď ho však pre zástup nemali kadiaľ vniesť, vyšli na dom a spolu s nosidlami spustili ho otvorom strechy do prostriedku pred Ježiša.
20
Keď (Ježiš) videl ich vieru, povedal mu: Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.
21
Nato zákonníci a farizeji začali premýšľať a hovorili: Kto je tento, čo sa rúha? Kto môže odpúšťať hriechy, ak nie sám Boh?
22
Ale Ježiš poznal ich myšlienky a riekol im: O čom premýšľate v srdciach?
23
Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy! - a či povedať: Vstaň a choď?
24
Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi, - povedal ochrnutému: - Hovorím ti: Vstaň; vezmi si nosidlá a choď domov!
25
Ihneď vstal pred nimi, vzal, na čom ležal, a odišiel domov velebiac Boha.
26
A všetci zostali ako bez seba, velebili Boha a naplnení bázňou hovorili: Prepodivné veci videli sme dnes.
27
Potom vyšiel, uzrel colníka Léviho sedieť na colnici a povedal mu: Nasleduj ma!
28
A on všetko zanechal, vstal a nasledoval Ho.
29
Potom Mu Lévi pripravil veľkú hostinu vo svojom dome. Bol tam veľký zástup colníkov a iných, ktorí stolovali s ním.
30
Reptali teda farizeji a ich zákonníci a hovorili Jeho učeníkom: Prečo jete a pijete s colníkmi a hriešnikmi?
31
Ježiš im riekol: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí!
32
Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnych kajať sa.
33
Oni Mu však povedali: Jánovi učeníci sa často postia a modlia, podobne aj učeníci farizejov, a Tvoji jedia a pijú!
34
Ale Ježiš im povedal: Či môžete prinútiť ženíchových družbov, aby sa postili, kým je ženích s nimi?
35
Prídu však dni, keď im vezmú ženícha, v tie dni sa budú postiť.
36
Povedal im aj podobenstvo: Nikto neodtrhne záplatu z nového rúcha, aby zaplátal ňou staré, lebo veď potrhá aj nové, a na staré sa ani nehodí záplata z nového.
37
A nikto nevlieva nové víno do starých nádob, lebo veď nové víno roztrhne nádoby, a aj ono vytečie, aj nádoby sa skazia.
38
Ale nové víno treba vliať do nových nádob [a oboje sa zachová].
39
A nikto, kto pije staré, nechce nové, lebo povie: Staré je dobré!
← Chapter 4
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 6 →
All chapters:
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24