Proverbs 14

Slovakian (Sväté Písmo - Katolícky Preklad)

← Chapter 13 Jump to: Chapter 15 →

1Múdrosť žien buduje si dom, hlúposť však vlastnými rukami ho búra.

2Kto chodí svojou rovnou (cestou), Pána ctí, ten však, kto chodí nerovnými cestami, ním pohŕda.

3V bláznových ústach je prút na chrbát, pery múdrych sú zas pre nich (samých) ochranou.

4Kde nieto volov, (tam) niet obilia, bohatý výnos je však (tam, kde) namáha sa býk.

5Pravdymilovný svedok neluže, falošný svedok vypúšťa však (kadejakú) lož (z úst).

6Posmievač hľadá múdrosť, ale nadarmo, rozumnému sa však zdalo poznanie ľahučké.

7Choď zoči-voči k pochabému človeku (a hovor s ním) a veru nevie, (čo sú) pery rozumné.

8Dávať si pozor na cestu je múdrosť rozvážneho (človeka), bláznovstvo pochábľov však značí bludnú púť.

9Pre bláznov je previnenie smiechotou, ale medzi počestnými (ľuďmi vládne) porozumenie.

10(Do) srdca, ktoré pozná, (čo je) horkosť, samo po sebe, pýcha sa neprimieša, keď ho radosť (zaplaví).

11Stánok hriešnikov bude zničený, stan počestných však bude prekvitať.

12Nejedna cesta vidí sa byť správna človeku, no napokon (predsa len) vedie do smrti.

13Aj keď sa smeje, môže bolieť srdce (človeka), po nej však, po radosti, (býva) zármutok.

14Naje sa svojich ciest, kto srdcom odpadol, lež (práve tak aj) svojich skutkov dobrý muž.

15Prostomyseľný (človek) verí v každé slovíčko, skúsený človek si však dáva pozor na svoj krok.

16Múdry sa úzkostlivo chráni zla, pochabý sa však bezstarostne vrhá doň.

17Prchký sa dopúšťa bláznovstva a ľstivý padne do nenávisti.

18Prostomyseľní dedia bláznovstvo, bystrí sa však ovenčia poznaním.

19Zlí sa budú skláňať pred dobrými a bezbožní predo dvermi spravodlivého.

20Chudobný (človek) je aj svojmu priateľovi odporný, bohatý má však milovníkov nadostač.

21Prehrešuje sa (človek), ktorý svojím blížnym pohŕda, lež súcitiaci s úbožiakmi budú blažení.

22Či neblúdia tí, ktorí snujú zlé? Lásku a vernosť však zožínajú tí, čo (pamätajú na) dobré.

23Pri každej tvrdej práci býva zisk, no prázdny štebot privádza len k žobráctvu.

24Korunou múdrych je ich skúsenosť a vencom pochábľov (je ich) bláznovstvo.

25Pravdivý svedok zachraňuje životy, ten však, kto vraví kadejakú lož, je záhubcom.

26Ten, kto sa bojí Pána, má (v ňom) pevnú nádej, i jeho deti majú sa kam utiekať.

27Bázeň pred Pánom je zdrojom života, aby sa vyhlo slučkám, (ktoré nastrojila) smrť.

28V množstve ľudu (väzí) honosenie kráľovo a v malom počte ľudí vladárova záhuba.

29Trpezlivý (má) veľa rozumu, prchký však vyvádza (priam) bláznovstvo.

30Pokojná myseľ (značí) život pre telo, náruživosť je však (ako) hnis, čo sa vŕta do kostí.

31Utlačovateľ núdzneho sa rúha jeho Tvorcovi, ale ctí ho ten, kto sa nad bedárom zmilúva.

32Bezbožný zhynie svojou (vlastnou) zlobou, spravodlivý sa však upevňuje svojou bezúhonnosťou.

33Múdrosť odpočíva v srdci rozvážneho (človeka), (rovnako) sa však prejavuje, čo je vnútri pochábľov.

34Spravodlivosť dvíha národ, hriech je však hanbou národov.

35Kráľova priazeň (sa dostáva) rozumnému sluhovi, ničomníka však stíha jeho hnev.

← Chapter 13 Jump to: Chapter 15 →