Proverbs 19

Slovakian (Sväté Písmo - Katolícky Preklad)

← Chapter 18 Jump to: Chapter 20 →

1Lepší je bedár, ktorý chodí vo svojej bezúhonnosti, ako boháč, ktorý (neopúšťa) svoje krivolaké chodníky.

2Ani nedostatok rozumného nazerania nie je dobrý, (kto však) naťahuje nohy, potkne sa.

3Človeku prevracia cesty (vlastné) bláznovstvo, a jeho srdce sa hnevá na Pána.

4Bohatstvo získava (čoraz) viac priateľov, chudák však stratí (aj) svojho priateľa.

5Falošný svedok neostane bez trestu a neutečie (ten, kto) vypúšťa (z úst kadejakú) lož.

6Mnohí sa koria urodzenému (človekovi) a štedrému sú všetci veľmi oddaní.

7Bedár je všetkým svojim bratom odporný, o čo viac sa jeho priatelia vzdialia od neho! Ženie sa za slovami, čo nič neznačia, kto …

8Kto rozvíja (svoj) um, má svoju dušu rád, kto zachováva rozumnosť, dobre sa mu povodí.

9Falošný svedok neostane bez trestu a zahynie, kto vypúšťa (z úst kadejakú) lož.

10Nesvedčí kratochvíľa bláznovi, pravdaže (ani to), aby sluha nad kniežatami panoval.

11Rozumnosť krotí v človekovi jeho hnev a je mu na česť, že sa vie povzniesť nad previnením.

12Revaniu levíčaťa (sa podobá) kráľov hnev, lež jeho blahosklonnosť je (zas ako) rosa na byli.

13Bláznivý syn je na nešťastie svojmu otcovi a škriepna žena je sťa neprestajný cícerok.

14I dom, i majetok sa dedia po predkoch, rozumná žena je však od Pána.

15Lenivosť pohružuje v spánok hlboký a ťarbák bude hladovať.

16Kto zachováva prikázanie, zachováva svoj život, zomrie však ten, kto nevšíma si svojich ciest.

17Požičiava Pánovi, kto sa nad chudákom zľutúva, a on mu jeho dobrodenie odplatí.

18Bi svojho syna, kým je voľajaká nádej, lež aby si ho zabil, nech ti (ani) na um nezíde!

19Kto srší hnevom, nech si znáša trest, lebo keď zachrániš ho (pred ním teraz), ešte pridávaš (k pokute).

20Počúvaj radu a prijmi výčitku, pretože (takto) zmúdrieš napokon.

21V ľudskom srdci je veľa myšlienok, podarí sa však (iba) rozhodnutie Pánovo.

22Človekovi vynáša jeho dobrota a lepší bedár ako podvodník.

23Báť sa Pána (je užitočné) pre život a (kto tak robí), prenocuje sýty a nestihne (ho) nešťastie.

24Ak leňoch strčí ruku do misy, ani len k ústam nevztiahne ju (späť).

25Keď bijú posmievača, prostomyseľný sa chytá rozumu, keď vyčíta sa rozumnému, pochopí.

26Kto hubí otca, plaší mať, je synom ohavným a hanobným.

27Prestaň, syn môj, počúvať, keď sa ti vyčíta, a zatúlaš sa od rozumných slov.

28Ničomný svedok posmieva sa zákonu a ústa zloprajníkov hlcú neprávosť.

29Na posmievačov sú pripravené prúty, na chrbty pochábľov však buchnáty.

← Chapter 18 Jump to: Chapter 20 →