Proverbs 6

Slovakian (Sväté Písmo - Katolícky Preklad)

← Chapter 5 Jump to: Chapter 7 →

1Syn môj, ak si sa zaručil za svojho blížneho a dal si ruku za cudzieho (človeka),

2padol si do klepca slov svojich úst, lapil si sa v slovách svojich úst.

3Urob teda, čo hovorím, syn môj, aby si sa vymanil, lebo si vošiel do hrsti svojmu blížnemu: choď, poníž sa a naliehaj na svojho blížneho.

4Nedožič svojim očiam spať a svojim mihalniciam podriemať!

5Vytrhni sa jak srna z ruky (poľovníka) a ako vtáča z ruky vtáčnika.

6Choď, leňoch, k mravcovi, pozoruj ruch jeho a skús!

7Hoc nemá vojvodu, predstaveného ani vladára,

8pripravuje si v lete potravu, zhromažďuje si pokrm cez žatvu.

9Dokedy, leňoch, budeš vyspávať, kedyže vstaneš zo spánku?!

10„Trošičku pospať, trošku podriemať, trošičku ruky zložiť na lôžku!“

11a príde ako tulák bieda na teba a núdza jak ozbrojený muž.

12(Je) naničhodník, ničomník, (kto) chodí s falošnými ústami;

13(kto) žmurká okom, (kto) sa nohou dorozumieva, (kto) naznačuje prstami,

14(kto) v srdci svojom (prechováva) prevrátenosti, (kto) zamýšľa zlo v každý čas, (kto) zvady rozsieva.

15Preto naň príde náhle záhuba, zaraz bude zgniavený a pomoci (mu) nebude.

16Šestoro vecí nenávidí Pán a sedmoro je preň ohavnosťou:

17pyšné oči, jazyk falošný a ruky, ktoré prelievajú krv nevinnú,

18srdce, ktoré snuje zlé zámery, nohy, čo bežkom utekajú za zlom,

19kto hovorí lož ako svedok falošný a (ten), kto medzi bratmi zvady rozsieva.

20Zachovaj prikázania svojho otca, syn môj, a nepohŕdaj naučením svojej matere!

21Priviaž si ich navždy na srdce, oviň si ich vôkol hrdla!

22Keď (niekam) pôjdeš, budú ťa viesť, keď budeš odpočívať, budú strážiť nad tebou, keď sa zobudíš, budú ťa sprevádzať.

23Lebo prikázanie je lampášom a naučenie svetlom (je) a cestou života (sú) prekáravé (slová, aby si sa pridŕžal) náuky,

24aby ťa zavarovali od zlej ženy, od úlisného jazyka cudzinky.

25Nedychti vo svojom srdci po jej peknote a nedaj sa lapiť jej mihalnicami!

26Veď za pobehlicu je vari peceň chleba dosť, lež žena, (čo má) muža, na prevzácny život poľuje.

27Či môže človek oheň vo svojom lone prenášať, a nespáliť si odev?!

28Alebo môže človek chodiť po žeravej pahrebe, a nohy si nepopáliť?!

29Nuž tak (povodí sa) tomu, kto vchádza k žene svojho blížneho: nebude bez trestu, nech by sa jej dotkol ktokoľvek.

30Neopovrhujú zlodejom, ktorý ukradne, aby sa nasýtil, keď hladoval;

31a keď ho chytia, nahradí sedemnásobne, dá celý majetok svojho domu.

32Ale kto cudzoloží so ženou, ten rozum potratil, (iba) kto strmhlav sa rúti do skazy, ten (také niečo) urobí.

33Stihne ho pohroma a potupa a jeho hanbu (z neho) nik nezotrie.

34Lebo žiarlivosť rozzúri muža, nedá sa uprosiť v deň odplaty.

35Nedá sa uchlácholiť kadejakým výkupným a neuspokojí sa, ani keby si (ho) neviem akými darmi zahŕňal.

← Chapter 5 Jump to: Chapter 7 →