bible
ra
🌐 Language
English
Español
Français
Deutsch
Português
Italiano
Nederlands
Русский
中文
日本語
한국어
العربية
Türkçe
Tiếng Việt
ไทย
Indonesia
All Languages
Home
/
Slovakian
/
Slovakian (Sväté Písmo - Katolícky Preklad)
/
Job 14
Job 14
Slovakian (Sväté Písmo - Katolícky Preklad)
← Chapter 13
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 25
Chapter 26
Chapter 27
Chapter 28
Chapter 29
Chapter 30
Chapter 31
Chapter 32
Chapter 33
Chapter 34
Chapter 35
Chapter 36
Chapter 37
Chapter 38
Chapter 39
Chapter 40
Chapter 41
Chapter 42
Chapter 15 →
1
Veď človek, čo sa zrodil zo ženy, má dni krátke a plné lopoty,
2
jak keď kvet pučí, vzápätí však vädne, jak keď tieň beží, nezastaví sa.
3
Ty svoje oko na neho otváraš a poháňaš ho na súd so sebou.
4
Kto z nečistého stvorí čisté? Nik ver’.
5
Sú odmerané veľmi presne jeho dni a poznáš počet jeho mesiacov, dal si mu medze, neprekročí ich.
6
Nuž odvráť od neho svoj pohľad, nechaj ho, kým nezbaví sa svojho dňa ako nádenník.
7
Veď aj strom nádej máva a mládnik jeho skazu nevezme.
8
Ak korene mu zostarnú v zemi a jeho peň v prachu odumrie,
9
povyháňa, len čo cíti vodu, sťa byľ mladá vetvy vyženie.
10
No človek hynie, klesá bez vlády a ľudia zájdu - kde sa podejú?
11
Jak keby z mora vody vymizli a rieka klesla, vyschla nacelkom,
12
tak človek klesne, viac už nezdvihne sa, neprecitne, kým sa nerozpadne nebo, a nepreberie sa zo spánku.
13
Hoc do podsvetia by si ma zavrhol, mňa nevšímal si, kým prejde ti hnev, len urči, kedy spomenieš si na mňa!
14
Ak človek zomrie, azda zas oživne? To by som vydržal celý čas lopoty, kým neprišla by za mňa výmena.
15
Ty predvoláš ma a ja ti odpoviem, až zažiadaš si dielo svojich rúk.
16
Ty teraz rátaš moje kroky, ale moje viny odpustíš.
17
Môj hriech bude zapečatený v mechu a moje poklesky vybieliš.
18
Tak, ako kopec padne a rozsype sa a z miesta svojho skala pohne sa;
19
tak, ako voda rozhlodáva kameň a jej prívaly odplavujú prsť, tak ľudskú nádej obraciaš navnivoč.
20
Ty dorážaš naň, kým sa nepominie, meníš mu výzor a posielaš ho preč.
21
Veď nevie ani, či má ctené deti, a nedozvie sa, ak sú tupené.
22
A jeho telo? Preň iba strasť zakúša. A jeho duša? Pre tú kvíli len.“
← Chapter 13
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 25
Chapter 26
Chapter 27
Chapter 28
Chapter 29
Chapter 30
Chapter 31
Chapter 32
Chapter 33
Chapter 34
Chapter 35
Chapter 36
Chapter 37
Chapter 38
Chapter 39
Chapter 40
Chapter 41
Chapter 42
Chapter 15 →
All chapters:
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
39
40
41
42