bible
ra
🌐 Language
English
Español
Français
Deutsch
Português
Italiano
Nederlands
Русский
中文
日本語
한국어
العربية
Türkçe
Tiếng Việt
ไทย
Indonesia
All Languages
Home
/
Slovakian
/
Slovakian (Sväté Písmo - Katolícky Preklad)
/
Job 32
Job 32
Slovakian (Sväté Písmo - Katolícky Preklad)
← Chapter 31
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 25
Chapter 26
Chapter 27
Chapter 28
Chapter 29
Chapter 30
Chapter 31
Chapter 32
Chapter 33
Chapter 34
Chapter 35
Chapter 36
Chapter 37
Chapter 38
Chapter 39
Chapter 40
Chapter 41
Chapter 42
Chapter 33 →
1
Tí traja mužovia prestali odpovedať Jóbovi, lebo bol spravodlivý v ich očiach.
2
Tu však vzkypel hnevom Barachelov syn Elihu, Búzčan z rodu Ram. Vzkypel proti Jóbovi hnevom, že sa prehlásil za nevinného pred Bohom.
3
Aj proti jeho trom priateľom vzkypel hnevom, lebo nenašli, čo by odpovedali, a tak nedali za pravdu Pánovi.
4
Elihu totiž čakal, kým sa rozprávali s Jóbom, lebo boli vo svojich dňoch starší od neho.
5
Keď však Elihu zbadal, že tí traja mužovia nemajú čo odpovedať, vzkypel hnevom.
6
A Búzčan, Barachelov syn Elihu vravel: „Ja vekom som mladý, vy ste starší zaiste, preto som sa bál ver’, hanbil som sa tiež, by som vám oznámil svoje vedomosti.
7
Myslel som si takto: (Počet) dní nech hovorí, nech to mnohé roky múdrosti hlásajú.
8
Veď to v človekovi Pánov dych je zaiste, dych Všemohúceho, ktorý dáva rozvahu.
9
Nie sú však vždy veľkí, ktorí múdri bývajú, nie vždy, čo je správne, starci pochopia.
10
Preto som povedal: Nože, vypočujte ma, vedomosti svoje aj ja oznámim!
11
Hľa, na vaše reči som ja čakal doteraz, napínal som uši na vaše názory. Zatiaľ, čo ste (takto) slová vhodné hľadali,
12
ja obracal na vás svoju pozornosť. Lenže Jóba nikto už viac nepresvedčuje, nikto z vás mu správne neodpovedá.
13
Nevravte si teda: »My našli sme už múdrosť, Pán sám poučil nás, človek veru nie.«
14
On vo svojich rečiach na mňa neobracal sa, preto vašou rečou neodpoviem mu.
15
Oni zháčili sa, odpovedať nemohli, ba aj reč im (vhodná) celkom prestala.
16
Ja som preto čakal, keď však nerozprávajú, keď sa zarazili, nechcú odvetiť,
17
chcem dať aj ja za seba už odpoveď, vedomosti svoje taktiež oznámim,
18
pretože som celkom preplnený slovami, duch môjho vnútra tlačí ma takisto.
19
Veď je moje vnútro jak víno bez prieduchu, ako keď mechy nové poroztrháva.
20
Aby som si uľavil, prehovorím teda, otvorím si pery, dám hneď odpoveď.
21
Na nikoho ohľad brať ja veru nebudem, ani pocty vzdávať nechcem nikomu,
22
lebo ozaj neviem pocty vzdávať niekomu; na chvíľku ma strpí ten, čo stvoril ma.
← Chapter 31
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 25
Chapter 26
Chapter 27
Chapter 28
Chapter 29
Chapter 30
Chapter 31
Chapter 32
Chapter 33
Chapter 34
Chapter 35
Chapter 36
Chapter 37
Chapter 38
Chapter 39
Chapter 40
Chapter 41
Chapter 42
Chapter 33 →
All chapters:
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
39
40
41
42