bible
ra
🌐 Language
English
Español
Français
Deutsch
Português
Italiano
Nederlands
Русский
中文
日本語
한국어
العربية
Türkçe
Tiếng Việt
ไทย
Indonesia
All Languages
Home
/
Slovakian
/
Slovakian (Sväté Písmo - Katolícky Preklad)
/
Job 19
Job 19
Slovakian (Sväté Písmo - Katolícky Preklad)
← Chapter 18
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 25
Chapter 26
Chapter 27
Chapter 28
Chapter 29
Chapter 30
Chapter 31
Chapter 32
Chapter 33
Chapter 34
Chapter 35
Chapter 36
Chapter 37
Chapter 38
Chapter 39
Chapter 40
Chapter 41
Chapter 42
Chapter 20 →
1
Jób odpovedal:
2
„Ach, dokiaľ chcete moju dušu sužovať a rečami ma mliaždiť naskrze?
3
Už desiaty raz tupíte ma; tak utláčať ma nehanbíte sa?
4
Že pochybil som, hoc by to aj pravda bola, tak moja vina na mne zostane.
5
Ak chcete sa vypínať nado mňa a moju hanbu mi vytýkať,
6
tak teda vedzte, že Boh vskutku ukrivdil mi a svoje siete na mňa zahodil.
7
Ak volám: »Krivda!«, nik sa mi neozve. Nuž márne kričím, nieto práva už.
8
Mne cestu zastal, by som ďalej nemohol, a chodníky mi tmami zavalil.
9
On postrhúval zo mňa moju slávu a z hlavy mi sňal veniec ozdobný.
10
Borí ma zo všetkých strán, musím zahynúť, moju nádej jak strom vyvracia.
11
Ba ešte roznecuje svoj hnev proti mne a má ma veru za nepriateľa.
12
Už jeho tlupy postupujú združené a nasýpajú hrádzu proti mne i tábor robia vôkol môjho stanu.
13
On mojich bratov odohnal odo mňa, a známi sa mi celkom odcudzili.
14
Opustila ma rodina i priatelia a zabudli ma hostia
15
aj domáci. Ba vlastné slúžky za cudzieho majú ma a v očiach ich som iba prišelcom.
16
Ak volám sluhu, odpoveď mi nedá, aj keď ho prosím vlastnými perami.
17
Veď môj dych sa oškliví vlastnej manželke a zo svojich útrob deťom zapácham.
18
Ešte aj chlapčiská mnou pohŕdajú a len čo sa zdvihnem, nadávajú mi.
19
Všetci moji dôverníci sa ma hrozia a proti mne sú tí, ktorých som mal rád.
20
Mne koža, telo už len visí na hnátoch a unikol som iba s kožou vôkol svojich zubov.
21
Ach, zmilujte sa, priatelia, už nado mnou, dotkla sa ma Pánova pravica.
22
Prečo ma prenasledujete ako Boh a nemôžete sa môjho mäsa nasýtiť?
23
Bár by moje slová napísané boli, vryté do dosky spiežovej,
24
bár by ich rydlom železným a olovom navždy vrýpali do skaly!
25
Som presvedčený, že môj Obranca žije a posledný sa zdvihne zo zeme.
26
Tu v koži vlastnej postavím sa vzpriamený a zo svojho tela Boha uvidím.
27
Vtedy ho ja, veru, ja sám uvidím. Moje oči ho uzrú, a nie iný. Mne srdce vnútri túžbou zmiera…
28
Ak hovoríte: »Ako ho budeme stíhať, akú zádrapku na ňom nájdeme?«,
29
tak traste sa pred ostrím meča, bo proti vinám vzplanie jeho hnev; že jesto Sudca, potom uznáte.“
← Chapter 18
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 25
Chapter 26
Chapter 27
Chapter 28
Chapter 29
Chapter 30
Chapter 31
Chapter 32
Chapter 33
Chapter 34
Chapter 35
Chapter 36
Chapter 37
Chapter 38
Chapter 39
Chapter 40
Chapter 41
Chapter 42
Chapter 20 →
All chapters:
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
39
40
41
42