bible
ra
🌐 Language
English
Español
Français
Deutsch
Português
Italiano
Nederlands
Русский
中文
日本語
한국어
العربية
Türkçe
Tiếng Việt
ไทย
Indonesia
All Languages
Home
/
Slovakian
/
Slovakian (Sväté Písmo - Katolícky Preklad)
/
Job 37
Job 37
Slovakian (Sväté Písmo - Katolícky Preklad)
← Chapter 36
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 25
Chapter 26
Chapter 27
Chapter 28
Chapter 29
Chapter 30
Chapter 31
Chapter 32
Chapter 33
Chapter 34
Chapter 35
Chapter 36
Chapter 37
Chapter 38
Chapter 39
Chapter 40
Chapter 41
Chapter 42
Chapter 38 →
1
Moje srdce nad tým celkom predesilo sa, že až z miesta svojho ide vyskočiť.
2
Počúvajte teda ten jeho hlas dunivý, aký veľký hukot mu z úst vychádza.
3
Svoj blesk vystreľuje po šírych nebesiach až veru po samy zeme končiny.
4
Za ním ozýva sa jeho hlas už dunením, mohutnému hlasu dáva lomoziť, blesky nezadrží, keď čuť jeho hlas.
5
Svojím hlasom hrmí naozaj podivne, robí veľké veci, prečudesné tiež.
6
Veď aj snehu vraví: »Nože, na zem spúšťaj sa!«, dažďom, lejaviciam: »Prudké buďteže!«
7
On vtláča na všetkých ľudí svoje znamenie, by tak jeho dielo všetci poznali.
8
Do skrýše si vlastnej (každé) zviera zalieza, ono sa vo svojej diere zdržuje.
9
Z južných komôr práve povíchrica prichádza, od severu zasa zima studená.
10
Tak sa aj ľad tvorí na Božie dýchnutie, takže celkom stuhne vody hladina.
11
A takisto mračno jeho bleskom vystrelí, oblak rozoseje jeho záblesky.
12
Tak sa potom vrtia sťaby kolom dokola, podľa jeho plánov v kruhu točia sa. A tak všetko spravia, čokoľvek im prikáže, po obvode celom jeho zeme ver’.
13
Ak chce kárať azda, svoju vôľu vyplní, či byť milosrdný, aj to dosiahne.
14
Ty, Jób, týmto veciam, nože, sluchu dopraj už! Povstaň, Božím divom venuj pozornosť!
15
Chápeš, ako to Boh nado všetkým panuje, ako oblak jeho bleskom zažiari?
16
Chápeš vari aj tú rovnováhu oblakov? To div toho, čo je múdry nesmierne.
17
Ty, čo šaty sa ti celkom rozhorúčia hneď, sotva zem na južnom vetre zastane.
18
Hádam chceš s ním mračná po oblohe rozostrieť, pevné zrkadlo jak z kovu bieleho?
19
Daj mi teda vedieť, čo mu máme povedať, pre tmu nám nemožno viac už rokovať.
20
Či sa mu oznámi, kedy budem hovoriť, že hovorí ktosi, aj to dozvie sa?
21
Ani svetlo uzrieť teraz veru nemožno, oblaky ho totiž celkom zatmili. Lenže vietor vanie, už ich zasa rozháňa,
22
od severu ide zlato akoby, kolo Boha vidno slávu úžasnú.
23
Všemohúceho my nikdy nedosiahneme: Mocou preveľký je, súdom takisto, ochrancom je práva, neutiskuje.
24
Preto sa ho ľudia (všetci) musia obávať, ani srdcom múdrych on si nevšíma.“
← Chapter 36
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 25
Chapter 26
Chapter 27
Chapter 28
Chapter 29
Chapter 30
Chapter 31
Chapter 32
Chapter 33
Chapter 34
Chapter 35
Chapter 36
Chapter 37
Chapter 38
Chapter 39
Chapter 40
Chapter 41
Chapter 42
Chapter 38 →
All chapters:
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
39
40
41
42