bible
ra
🌐 Language
English
Español
Français
Deutsch
Português
Italiano
Nederlands
Русский
中文
日本語
한국어
العربية
Türkçe
Tiếng Việt
ไทย
Indonesia
All Languages
Home
/
Slovakian
/
Slovakian (Sväté Písmo - Katolícky Preklad)
/
Job 29
Job 29
Slovakian (Sväté Písmo - Katolícky Preklad)
← Chapter 28
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 25
Chapter 26
Chapter 27
Chapter 28
Chapter 29
Chapter 30
Chapter 31
Chapter 32
Chapter 33
Chapter 34
Chapter 35
Chapter 36
Chapter 37
Chapter 38
Chapter 39
Chapter 40
Chapter 41
Chapter 42
Chapter 30 →
1
Jób pokračoval vo svojich výrokoch:
2
„Kto dá to, by bol som jak v mesiacoch dávnych a ako v dňoch tých, keď ma sám Boh chránil,
3
keď nad hlavou mi svietil svojou lampou, keď v jeho svetle šiel som temnotou?
4
Jak bývalo mi v dňoch mojej jesene, keď sám Boh ochraňoval môj stan,
5
keď ešte Všemohúci býval so mnou, keď moje dietky boli okolo mňa,
6
keď nohy mliekom sa mi temer brodili, keď tvrdá skala tiekla olejom.
7
Keď k bráne mesta som sa (vtedy) poberal a na námestí som svoj stolec mal,
8
zhliadli ma mladí, hneď sa poukrývali, a starci vstali, až sa vzpriamili.
9
Ba kniežatá aj v svojich rečiach prestali a na ústa si ruku dávali.
10
Zaraz sa stlmil aj predstavených hlas a jazyk im k ďasnu prilipol.
11
To ucho čulo, hneď mi blahožičilo, to oko zrelo, pre mňa svedčilo.
12
Bo keď bedár volal, iste som ho zachránil, aj osirelých, bezpomocných tiež.
13
Ku mne sa nieslo požehnanie úbohých a radosť lial som vdove do srdca.
14
Ja spravodlivosť odel som si, ona mňa, mne právo bolo rúchom, turbanom.
15
Veď sťa oči bol som (vtedy) slepému a sťaby nohy pre kuľhavého.
16
Ja otcom bol som všetkým chudobným, aj neznámeho vec som vyšetril.
17
Zločincovi som rozbil čeľuste a z jeho zubov korisť vyrval som.
18
Nuž vravel som si: »V hniezde svojom vydýchnem a sťaby piesok dni si rozmnožím.
19
Môj koreň vlahe otvorený je, mne rosa padá v noci na vetvy.
20
Aj sláva vo mne nová bude vždy a v mojej ruke luk sa omladí.«
21
Čo ma počúvali, celkom ticho ostali a moju radu s túžbou čakali.
22
Dohovoril som, nerobili námietky a moje slová na nich kvapkali.
23
Tak čakali ma, ako dážď čakajú, ako po pŕške im ústa dychtili.
24
Až neverili, keď usmial som sa na nich, svetlu mi z tváre zmiznúť nedali.
25
Im smer som určil, bol som im tiež na čele, sťa kráľ som trónil vo vojsku, kam viedol som ich, tam sa pobrali.
← Chapter 28
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 25
Chapter 26
Chapter 27
Chapter 28
Chapter 29
Chapter 30
Chapter 31
Chapter 32
Chapter 33
Chapter 34
Chapter 35
Chapter 36
Chapter 37
Chapter 38
Chapter 39
Chapter 40
Chapter 41
Chapter 42
Chapter 30 →
All chapters:
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
39
40
41
42